Rozhovory
Apríl 2017

SISSEL TOLAAS: "Naše nosy sú plné predsudkov."

Nórska umelkyňa Sissel Tolaas je známa predovšetkým vďaka jej extenzívnej a často aj kontroverznej práci s pachmi. Dokázala obnoviť pach prvej svetovej vojny, zachytiť vôňu 52 metropol alebo vyrobiť syr z molekuly kopačky Davida Beckhama. Čo nám o pachoch prezradila v rámci aprílovej edície Clubovky?
Ak by sme vás odviezli do nejakého mesta so zaviazanými očami, vedeli by ste podľa pachov spoznať, kde sa práve nachádzame?

ST: Ak je to mesto, ktoré som predtým navštívila a skúmala, určite. Ak je to ale nové mesto, s určitosťou by som vedela povedať akurát či sme pri jazere, na pobreží alebo vo vnútrozemí. Cítiť to vo vzduchu.

Aká je vaša najobľúbenejšia vôňa z detstva?

ST: Aby som bola úprimná, už nerozmýšľam týmto spôsobom. Je to jedna z vecí, ktorých sa snažím zbaviť – nepremýšľať nad pachmi ako nad zlými alebo dobrými, obľúbenými a neobľúbenými. Skôr nad nimi uvažujem ako nad referenciami k daným udalostiam.
Samozrejme, detstvo je obdobím, keď ovoniavame najviac. Pamätáme si, čo ako vonia a objavujeme kontext danej vône. Neskôr sa pre nás tento prvý moment stane referenciou a ostáva v nás do konca života.
Keď dospejeme, v priebehu dňa neuvažujeme nad tým, čo ako vonia. Takmer všetky pachy už poznáme. Preto je veľmi dôležité rozvíjať pachovú pamäť detí za hranicu jednoduchého hodnotenia "vonia-smrdí", ale učiť ich o pachoch ako o jednej zo súčastí okolitej reality.
Pod vrstvou umelých vôní a dezodorantov leží oveľa viac dôležitejších vôní pre nás, pre deti, pre celý svet a potrebujeme ich objavovať, aby sme mu porozumeli. Sme veľmi ďaleko od toho, aby sme svoje zmysly používali poriadne. Je to ako so svalmi – keď ich netrénujete, ochabnú.

Vyrábate Smell Memory Kits – ampulky s molekulami vône, ktoré človek otvorí a privonia si, keď si chce uchovať spomienku na udalosť, ktorá sa práve odohrala. Aké dostávate ohlasy?

ST: Fantastické. Zatiaľ sme to rozbehli v malom a potichu, no snažíme sa dostať do celého sveta. Sú totiž momenty v živote, ktoré si proste chcete reprodukovať, opäť si ich pripomínať. Táto ampulka vám dodá priestor na precítenie momentu a donúti vás premýšľať: "Čo je spomienka? Prečo si chcem uchovať tento moment?"
Čím sme starší, tým menej pristupujeme k svetu hravým spôsobom a menej vnímame svet okolo nás. Tak prečo si neuchovať spomienku takouto hravou formou?

Prichádza leto a ľudia sa viacej potia. O vás viem, že nepoužívate žiadne dezodoranty ani parfémy. Prečo?

ST: Všetko na svete má svoj vlastný pach. Aj toto drevo, z ktorého je stôl a strom, z ktorého pochádza. Tak isto je to aj s ľuďmi, každý má svoju unikátnu vôňu, niečo ako odtlačky prstov. Problém je, že sme posadnutí sterlizovaním, čistením, sprejovaním, parfumovaním, tým, ako vyzeráme a celí sa pokrývame vôňami. Nakoniec ale ani nevieme, ako voniame naozaj.
Myslím si, že menej je viac. Nechcem, aby ste ma brali, že som vyslovene proti parfémom a deodorantom. Chcem povedať: "Poďme zistiť, o čo tu ide, predtým, ako sa budeme snažiť veci prekrývať." To je to, čo sa snažím ukázať. Ako vyzerá realita v skutočnosti.

Takže vám neprekáža, ak napríklad vedľa vás stojí niekto, kto je spotený a smrdí?

ST: Ak niekto sedí vedľa mňa a má na sebe vyťahaný sveter, ktorý nosil bohviekoľkokrát, nie je to to isté? Je to o tolerancii. Musíme začať úplne od začiatku. Naučiť seba aj naše deti, aby sme si nabudúce dvakrát premysleli, čo si pomyslíme o človeku, ktorý prejde okolo nás a vonia inak ako my. Uvedomiť si a dať si pozor, ako reagujeme v podobných situáciách.

To bola moja ďalšia otázka. Čo by sme mali ako prvé naučiť deti o pachoch?

ST: Vo všeobecnosti by sme mali deti učiť, ako správne narábať so zmyslami. Keď sú deti v škôlke, objavujú svet používaním všetkých týchto zmyslov. Neskôr sa už veľmi sústreďujeme na to, ako vyzeráme, izolujeme sa a nie je tu žiadna škola, ktorá by sa vo svojich osnovách zaoberala aj správnym vnímaním pachov.

Napriek tomu, že vône nepoužívate, máte nejakú obľúbenú?

ST: Samozrejme, že ich mnoho poznám. Ale je tiež veľa vecí, na ktorých mi už prestalo záležať, napríklad aj, ktorá vôňa je teraz v móde. Skôr ma momentálne trápia udalosti na Blízkom východe, v Severnej Kórei, či v USA. Čím viac môžem prispieť k rovnosti práv, dostatočnému vzdelaniu a prísunu jedla akýmkoľvek spôsobom, tým som šťastnejšia. A keď bude všetko toto vyrešené, vtedy možno budem vedieť vymenovať päť najlepších vôní.

Ako vidíte budúcnosť využitia pachov mimo parfémového priemyslu?

ST: Využitie vidím v oznamovaní dôležitých informácií verejnosti, keď nie je možné komunikovať inak. Pachové kódovanie ako nový jazyk. Niektoré pachy nám v budúcnosti môžu pomôcť lepšie zaspávať, niektoré zasa pomôcť bdelosti a aktivite, iné sa dajú využívať pomocou aromaterapie. Myslím si, že v tomto smere je veda oveľa ďalej, ako ju zatiaľ využívame.

Raz ste v kopačke Davida Beckhama našli molekulu, z ktorej ste potom vyrobili bochník syra. Ochutnali ste ho?

ST: Samozrejme, že som ho ochutnala. Opäť, je to o predsudkoch, ktoré máme. Snažím sa povedať: "Hej, žijeme vo svete čistenia a sterilizácie svojho okolia až do takej miery, že to nie je zdravé." Aby sme to dokázali zmeniť, potrebujeme zmeniť pohľad na veci. V podstate, čím viac mikroorganizmov sa nachádza na vašom tele a jeho vnútri, tým ste zdravší, máte silnejšiu imunitu.
Týmto sme len chceli ukázať, že aj z niečoho tak negatívne vnímaného, ako je baktéria, môže vzniknúť niečo pozitívne. Ak by som vám nepovedala, že ten syr pochádza z kopačky, zjedli by ste ho ako každý iný.

Na čom budete pracovať v najbližšej budúcnosti?

ST: Začali sme mapovať oceány. Momentálne zbierame v Kostarike pachové molekuly z oceánu a snažíme sa zistiť, čo nám tieto molekuly vedia povedať o tom, čo sa v oceáne deje. Je to tiež spôsob, akým uchovať informáciu o stave oceánu v súčasnosti. O dvadsať rokov nebudeme mať šajn, aký bol oceán dnes. Všetko súvisí so vzdelávaním, preto sa budem snažiť zakomponovať štúdium pachov do čo najviac škôl.

Text: Michaela Koklesová – blog Fachbratislava