Rozhovory
Október 2018

XAVIER ROS MAJÓ / HARQUITECTES:
"Klienti si vyberajú nás a my si vyberáme ich. Pred týmto vzájomným výberom sa snažíme spoznať ich a predovšetkým chceme, aby oni spoznali nás prostredníctvom našich stavieb a podrobne predstavíme spôsob našej práce. Chceme, aby nám plne dôverovali a aby sme sa všetci zbavili fixných ideí. Všetky projekty majú začať od nuly. Klient nikdy nemôže ísť cez hranicu, lebo všetky rozhodnutia sú na nás. Môže žiadať čokoľvek, zaujímavosti, senzácie, dokonca absurdnosti, ale riešenie akéhokoľvek problému je vždy v našich rukách. Sme architekti, riešime celý komplex aspektov a želania klienta sú len jednou determinantou v tej vzrušujúcej rovnici. Mali by sme byť pedagogickí a dobre vysvetľovať, aby klient porozumel, že nemá pravdu, keď ju raz nemá".
Od konštrukčnej podstaty po konečný estetický výraz je architektúra z ateliéru Harquitectes zodpovedná voči prostrediu, pravdivá, bez zbytočností a povrchných formalizmov.

Vaša starosť o životné prostredie je zjavná v každom detaile. Pre vás nie je kritériom formálne dosiahnutie energetického certifikátu. Vzácne pripomínate podstatu materiálu od jeho výroby až po likvidáciu. Vo vašich projektoch nenájdeme žiaden polystyrén ani plastové okná. Pritom sú vaše stavby obdivuhodne energeticky úsporne, alebo pasívne. Nie sú podľa vás aktuálne energetické normy v stavebníctve trocha pritiahnuté za vlasy?

Xavier Ros Majó: Naše súčasné trojité normy, s ktorými pracujeme – európske, španielske a katalánske, nám otvárajú oveľa lepšie možnosti, než aké sme mali ešte prednedávnom. Ale nepochybne by sa dali vylepšiť. Niekedy sú obmedzené, dokonca protichodné. Napríklad v Španielsku sa príliš preferujú všetky technologické systémy, s ktorými sa výborne dosahujú kvalifikácie, pričom menej obvyklé pasívne systémy, ktoré sú však v našej klíme výborné, oveľa ťažšie pasujú do normatívneho rámca. Okrem toho mnoho nových konštrukčných riešení sa ani nedá zaradiť do programu oficiálnej energetickej klasifikácie. Ale aj tak… legislatívne obmedzenia by nikdy nemali byť výhovorkou, ani brzdou inovácie. Vždy sa nájde štrbina, cez ktorú sa dá presadiť dobré riešenie.

V jednoduchosti pôvodných stavieb nachádzate logiku, princípy termodynamiky, ktorú ovládali už starí Rimania. Sú naozaj nevyhnutné technologické výdobytky, alebo (napríklad u nás až hrozivo rozšírené) zatepľovanie polystyrénom, ktorých výroba tiež zaťažuje životné prostredie? Ako dosiahnuť, aby bola verejná mienka kritickejšia?

XRM: Spoločnosť by všeobecne mala trocha ustúpiť z nárokov na komfort v budovách. V našom bežnom prostredí by sa mala vyskytovať určitá sezónna nepohoda. Máme tendenciu meniť teploty, ale k tomuto vylepšovaniu pohodlia by sme mali pristupovať s rozumom. Predovšetkým prostredníctvom systémov bezpečných pre zdravie planéty. V tomto zmysle by mala byť úloha architektov určujúca. Mali by sme vzdelávať spoločnosť, ísť príkladom, vytvárať mnohostranne efektívne prostredie, počnúc stratégiou v projekte, výberom materiálov a predovšetkým v zmysle fungovania budovy. Mali by sme počítať s tým, že nakoniec užívatelia budú tí, ktorí zadefinujú udržateľnosť stavby počas jej fungovania. Je potrebné vytvárať prostredie, ktoré vychováva užívateľov. V Španielsku bola kríza v tomto zmysle pozitívna – ľudia boli donútení oceniť šetrenie. A udržateľnosť vedie k energetickému aj ekonomickému šetreniu. Kríza ponúkla výbornú príležitosť na hľadanie efektívnej architektúry. Architekti by mali byť vždy ambicióznejší ako samotní klienti. Vždy existuje možnosť odovzdať lepší projekt, než o aký nás žiadajú.

Ako tvorcovia ste citliví, precízni, dosahujete maximum z minima, ste extrémne vnímaví od prvých analýz životného cyklu, užívania a chodu navrhovanej stavby. Je toto recept pre budúcich architektov?

XRM: Našťastie, neexistuje len jeden recept na architektúru budúcnosti. Hoci, ak nebudeme ekologicky udržateľní, zanikneme. Preto architektúra môže byť jedine efektívna a citlivá k životnému prostrediu. Ale sama udržateľnosť ešte nerobí dobrú architektúru. Energetická efektívnosť je len jeden z parametrov v rovnici o nekonečne premenných. Kánonické témy (kompozícia, priestor, svetlo, kontext, dispozícia) by mali nastoliť práve architekti, ktorí sa snažia o udržateľnú architektúru.

Vaša tvorba je vo svojej čistej podstate jednoduchá, a pritom výtvarne tak sofistikovaná. Múr je múr, drevo ostáva v prírodnej podobe, rovnako ako betón. Ako reagujete, ak klient požaduje skryť takúto obnaženú skutočnosť do falošných obalov? Kedy si poviete, toto už nie, to je cez hranicu?

XRM: Klienti si vyberajú nás a my si vyberáme ich. Pred týmto vzájomným výberom sa snažíme spoznať ich a predovšetkým chceme, aby oni spoznali nás prostredníctvom našich stavieb a podrobne predstavíme spôsob našej práce. Je nevyhnutné, aby boli integrovaní do procesu. Chceme, aby nám plne dôverovali a aby sme sa všetci zbavili fixných ideí. Všetky projekty majú začať od nuly. Klient nikdy nemôže ísť cez hranicu, lebo všetky rozhodnutia sú na nás. Môže žiadať čokoľvek, zaujímavosti, senzácie, dokonca absurdnosti, ale riešenie akéhokoľvek problému je vždy v našich rukách. Sme architekti, riešime celý komplex aspektov a želania klienta sú len jednou determinantou v tej vzrušujúcej rovnici. Aj keď dielo nemôže byť dokonalé, ak primerane nezodpovedá potrebám klienta. Mali by sme byť pedagogickí a dobre vysvetľovať, aby klient porozumel, že nemá pravdu, keď ju raz nemá.

Dobré projekty úzko súvisia s miestom vzniku a vychádzajú z veľmi individuálnej analýzy budúceho správneho a racionálneho fungovania stavby. Ako komunikujete s klientom, ktorý si myslí, že sa dá ušetriť, ak si vyberie neadresný dom v katalógu a posadí si ho na parcelu?

XRM: Správne predávať vedomosti je nevyhnutné. Nikdy nie vnucovať, ale vždy argumentovať a snažiť sa presvedčiť. Ak je hlavným cieľom ušetriť, tak celý projekt by mal k tomu smerovať. Každé rozhodnutie má aj svoj ekonomický aspekt. Nájsť odpoveď na všetky klientove pochybnosti je súčasťou nášho procesu, nakoniec si klient vyberie svoju cestu a môže sa rozhodnúť. Ak sa s nami zhoduje, tak výborne, ak nie, tak si kúpi svoj "neosobný dom" v katalógu. Je to jeho rozhodnutie, sme tu, aby sme ho sprevádzali.

Text: Petra Boudová – noviny DAAD 2016