Rozhovory
Október 2018

ALESANDRO GUALTIERI:
The Nose
Alessandro Gualtieri, taliansky avantgardný parfumér, alchymista, prezývaný tiež nos, má za sebou dlhoročnú prax vo vytváraní úspešných vôní pre také mená ako Fendi či Versace, Helmut Lang či Diesel. Momentálne stojí za úspechom značiek Nasomatto a Orto Parisi a po nové ingrediencie a námety je ochotný precestovať svet.
Do Bratislavy prišiel na pozvanie organizátorov podujatia Clubovka.

Máte naozaj zaujímavú, no pre veľa ľudí isto i trochu záhadnú profesiu. Viete nám priblížiť, ako to u vás v "laboratóriu" a v obchode vyzerá?

AG: Vždy som chcel mať obchod, no nerád v obchode pracujem. Takže som si vytvoril vlastný, ale pre verejnosť je zavretý. Dá sa doň nazrieť, ak sa vopred objednáte. A ja cezeň, vždy, keď idem do svojho laboratória, musím prejsť. Nachádzajú sa tam rôzne objekty, ktoré som počas života zbieral, a majú pre mňa akési prepojenie s čuchom. Rôzne surové materiály, vzorky, ale i lebky zvierat…

Takže trochu zo všetkého?

Presne tak, nazval by som to miesto kuriozít.

Kde beriete nápady na nové projekty? Stáva sa, že nápad na nový parfum príde nečakane, alebo je to všetko o testovaní a o skúšaní?

AG: Je to všetko o náhode. Človek na niečo skrátka narazí – vidí niečo, alebo si niečo prečíta, dostane sa do istej situácie. Následne ma to pohltí, som zvedavý. A ak táto emócia so mnou pretrvá mesiac, pol roka. ba dokonca rok, potom potrebujem niečo vytvoriť. Veľakrát sa to ani priamo toho zážitku netýka, skôr je to iba reakcia na čosi, s čím som prišiel osobne do styku. Ako vravím – kniha, hudba, príhoda z ulice, nie je možné to špecifikovať. Posledná vec, čo som robil, bol červený parfum Terroni – spája sa s juhom Talianska. Ľudí, ktorí tam žijú, voláme terroni, podľa "terra" – zem. V tom pomenovaní cítiť istú predpojatosť, no zároveň i hrdosť, že sem patria. Páči sa mi ich temperamentný a hlasný prejav, ale zároveň aj ich zraniteľnosť. Tieto emócie a zopár ďalších zážitkov sa spojili a mne napadlo – poďme z toho spraviť nový projekt! Nikdy to teda nie je iba jedna vec.

Vnímate proces tvorby komplexne – viaczmyslovo?
Dokážete si ho napríklad vizualizovať ako prekladanie či fúziu vôní?

AG: Je to čosi veľmi komplexné, ale zároveň veľmi jednoduché. Primárne vizuálne to však nie je. Vizuálny podnet môže byť spúšťačom, podnetom na tvorbu, v skutočnosti ale ide o úplne inú dimenziu.

Predpokladám, že ste oveľa vnímavejší na vône ako ostatní ľudia. Má to nejaký plyv na váš každodenný život?

AG: Nepoužívam čuch viac ako iní.

Som presvedčená, že istým spôsobom áno. Musíte predsa tieto veci vnímať viac. Je to vaša profesia…

AG: Áno, to je pravda, robím to každý deň. Ja napríklad zase neviem vôbec písať, je to pre mňa priam nepredstaviteľné. Možno vy každý deň napíšete článok, ja sa zase venujem vôni, je to prirodzené.

Tvrdíte, že s každým vaším projektom – parfumom sa rozlúčite, len čo je vo flakóne. To znamená, že vám nezáleží, čo sa s ním deje potom? Nechávate pokračovanie "príbehu" na vašich zákazníkov?

AG: Nestarám sa, čo sa deje potom, ani ho nepoužívam. Vlastne, končí sa to ešte kôr ako vo flakóne. Hneď po tom, ako s danou vecou stratíte kontakt, kontrolu nad ňou – je po všetkom – a to je zvyčajne ešte predtým, ako je vôbec zverejnená.

Čo považujete za konvencie pri tvorbe v rámci vašej profesie? Čím iné sú vaše postupy?

AG: Ja vlastne neviem, ako ostatní pracujú a nezaujíma ma to. Môj prístup je vždy akoby z pohľadu dieťaťa. Napriek tomu, že poznám všetky "ingrediencie ingrediencie", ktoré pri práci použijem, je to akoby som nič nevedel. Som do tvorby taký zahľadený, že vnímam veci vždy rozdielne. Napríklad v predošlom projekte mi to isté zloženie voňalo inak ako pri novom projekte – pretože som mal iný projekt, iný nápad a teda iné vnímanie. Niekedy je to únavné, robím veci dookola a uvedomím si to až oveľa neskôr.
Potom si vyčítam, prečo sa to stalo, veď toto všetko už dávno poznám… Ale je to môj postup.

Čiže, musíte niektoré veci vyskúšat veľakrát, kým pochopíte, čo je správne, čo sa hodí.

AG: Áno, tak nejak.

Založili ste dve značky – Nasomatto a Orto Parisi. Orto Parisi, ako tvrdíte, je záhrada, ktorú ste zasadili a o ktorú ste sa starali. Vnímate aj Nasomatto tak osobne?

AG: Všetko, čo robím je osobné. Nassomato je viac o závislosti. Čím viac človek niečo robí, tým to má radšej a je ťažšie to opustiť. Orto Parisi je viac o príťažlivosti a o odmietnutí, čiže o dvoch elementoch, ktoré sú opozitné, no nevyhnutné na dosiahnutie balansu. Pri tvorbe Nasomatto som bol rozrušený, pri druhej značke vôbec.

Potrebujete pri dlhoročnej tvorbe parfumov dostať vašu prácu aj do iných sfér – do iných foriem vnímateľných aj ostatnými zmyslami?

AG: Áno, je to ďalší krok. Momentálne sa snažím "vymaniť z obalu", ktorý ma zväzuje. Začal som robiť predstavenia, je to čosi, čo sa nedá úplne naplánovať, kontrolovať. Niečo, čo nezabalíte a nepredáte v obchode. Je to nekomerčné a určené pre daný moment.

Čosi ako krátke predstavenie – jedna vec na jednom mieste a nič viac?

AG: Áno. "Dotknete" sa a idete ďalej.

Text: Tatiana Lesajová – Woman