Máj 2015
THAM & VIDEGARD ARKITEKTER: "Architektúra je o budúcnosti"
Začínali s idealistickým odhodlaním spraviť niečo proti suchopárnosti švédskej architektúry. Nie však prostredníctvom odmietania toho, čo je typicky švédske, ale premyslenou prácou s mierkou, progresívnym prístupom k materiálom a najmä citlivosťou na lokálne špecifiká.
Váš ateliér funguje už šestnásť rokov, čím za ten čas prešla švédska architektonická scéna? Má aj švédska architektúra nejaké trápenia či slabé miesta?
Nuž, časy sa menia pomaly, ale kvalita dobrej architektúry pretrváva. Tu vo Švédsku vidíme tendenciu zameriavať sa skôr na proces než na hotový výsledok, perspektíva do budúcnosti často trvá krátko a stavebný priemysel sa usiluje len rýchlo zarobiť peniaze. Samozrejme, to vôbec nie je dobré pre kvalitu architektúry, ale našťastie máme aj niekoľko významných klientov, ktorí majú vysoké a dlhodobé ciele.
Čo je základom vášho osobitého prístupu k tvorbe?
Náš spôsob práce kombinuje pragmatizmus a intuíciu s cieľom vytvoriť silný architektonický výraz a určitú čistotu. Analyzujeme fyzický a kultúrny kontext a kombinujeme ho s precíznym použitím operatívnych prvkov architektúry. Umožňuje nám to vytvárať budovy, ktoré sú pre dané miesto typické a jednoznačné a aj vďaka tomu je hádam naša architektúra relevantná a zmysluplná. V podstate ide o to, oddeliť architektúru od štýlu a namiesto toho sa sústrediť na vnímanie, fyzický účinok a prežitú skúsenosť.
Často sa zúčastňujete na architektonických súťažiach, je to vo Švédsku spoľahlivá cesta, ako sa dostať k zaujímavej práci? Pýtam sa, pretože na Slovensku je celkom bežné, že prvá cena sa radšej neudelí, prípadne sa realizuje úplne iný projekt...
My máme v podstate len dobré skúsenosti. Väčšina našich najvýznamnejších prác vzišla práve z výsledkov súťaží. Pravidelne sa zúčastňujeme súťaží vo Švédsku aj v zahraničí a víťaz najčastejšie dostane za úlohu pokračovať vo vývoji projektu. Veď to je predsa aj hlavný dôvod, prečo má význam súťažiť.
Pracujete veľa s drevom a neraz ho používate v nezvyčajnej mierke, spomeniem napríklad vertikálne obytné domy "Wooden Highrise" v Štokholme. V čom vidíte potenciál tohto tradičného stavebného materiálu?
Vo Švédsku máme veľa dreva. Je to miestny zdroj a navyše mimoriadne priateľský k životnému prostrediu. Švédske lesy sú schopné už za dve minúty vyprodukovať také množstvo dreva, ktoré je potrebné na postavenie navrhnutých vežových domov. To nám spolu so systémom zasadiť dva stromy namiesto jedného vyťatého, dáva akúsi istotu a zároveň v nás podnecuje aktívny záujem, prečo pokračovať v objavovaní možností uplatnenia dreva v architektúre.
Mnoho architektov hovorí, že najlepšou školou je prax. Obaja aj vyučujete, do akej miery môže byť škola zásadná pri formovaní mladých architektov?
Architektúra je veľmi komplexná oblasť a trvá celý život, kým sa ju naučíte. V škole máte čas na to, aby ste preskúmali a pochopili základy architektúry bez toho, aby vás ťažila zodpovednosť voči klientovi. Škola je určite dobrá aj ako spúšťač experimentov a výskumu, ktoré sú v každom prípade dôležité pre ďalší vývoj architektúry.
Na čom momentálne pracujete?
Práve teraz sa venujeme trom rôznym vyzvaným súťažiam na kultúrne stavby. Pracujeme na urbanistickom riešení univerzitného areálu v Lunde, dokončujeme vykonávacie výkresy pre malú umeleckoarchitektonickú školu v Dánsku a máme tu aj zopár rodinných domov.
Čo je hlavnou misiou architektúry v súčasnej spoločnosti?
Architektúra je o budúcnosti. Budova stojí aj stovky rokov, takže nejde nevyhnutne len o súčasnosť. Je to istým spôsobom forma pokračujúcej histórie projektovanej do budúcnosti. Všetky bežné okolnosti, ktoré ovplyvňujú koncepciu novej budovy alebo nového mestského prostredia, sú druhoradé v porovnaní s trvalým významom a kvalitou stavby. Z tohto pohľadu je podstatný dlhodobý vplyv architektúry na prostredie, jej architektonická celistvosť a funkcia a jej schopnosť sprostredkovať idey a ideály spoločnosti. Výsledok je jediná vec, na ktorej záleží.
Tham & Videgard Arkitekter
Študovali na viacerých miestach, no almou mater oboch architektov bol Kráľovský technologický inštitút v Štokholme. Martin Videgard (1968) zbieral prvé skúsenosti v rodnej vlasti, Bolle Tham (1970) na istý čas zakotvil v Paríži. Spoločný ateliér založili v roku 1999. Medzinárodný úspech im prinieslo najmä Múzeum umenia v meste Kalmar. Nasledovalo Múzeum moderného umenia v Malmö v adaptovanej budove bývalej elektrárne či lesný Treehotel v dedinke Harads pripomínajúci skôr kúzelnícke číslo. Obaja architekti pôsobia aj ako pedagógovia na domácej aj zahraničnej akademickej pôde.